England, London, Love 14th

19.06.2012 19:39

zlatíčka moje :) mám boliestku :/ som sa akosi opaľovala a nejako je z toho asi popálenina 1. stupňa, teda aspoň mamča povedala :/ to som si zas dala :( no ale túto časť venujem mojej Klaudike :* (keď si ty, musím aj ja!) lebo bez teba by asi žiadna poviedka neuzrela svetlo sveta, ďakujem ešte raz!! ženy zajtra časť pravdepodobne nebude, naozaj nestíham, tak sa nehnevajte :)

Hope u like it! Janii     P.S. dole je nová pesniačka od J.B., nejako ho neobľubujem, ale táto vec sa mi páči, asi za to, že je to BELIEVE!

 

Niall

Rýchlo som na seba hodil bledé gate, biele tričko a tmavo modrý, trošku dlhší svetrík a v momente som bol v kuchyni.

„Harry?“  kde je?

„Áno?“ odlepil sa od televízie.

„Nezaviezol by si ma k Sophii. Prosím.“ vyvalil som na neho moje modré očičká. Niekedy je to výhoda. Trepem! Vždy je to výhoda a môj írsky prízvuk je na baby ako magnet. Zbalil som na to aj Sophiu?

„Je u nej aj Nicol?“ na nohách bol v rýchlosti svetla.

„Nie, Nicol je ešte v nemocnici a Sophii je doma samej smutno.“

„Aha, tak ideš robiť zábavu, čo?“ pobúchal ma po chrbte „No tak poď, cestou aspoň kúpim niečo na varenie. Myslím, že Liam nebol nakupovať ani nepamätám.“ Vyrazili sme teda. Kde Sophia býva to už Harry vedel, tak som si dal pás a cestou sme sa o ničom nerozprávali. Každý bol zabratý do svojich myšlienok. Cestou sme sa zastavili ešte v Nando´s, Sophia bude isto hladná.

„Zavolaj, keď budeš chcieť ísť domov, prídem po teba a môžeme aj s chalanmi skočiť na večeru, keďže navarím jedine tak obed a nie ešte večeru.“ prikývol som, zabuchol dvere a už som bežal k jej vchodu. Prezvonil so jej, bol to signál, že som už tu. Schody som bral po dvoch a tak som za chvíľu stál pred jej bytom, samozrejme aj s občerstvením. Tri krát som zaklopal. Počul som ako v byte niečo buchlo a potom kroky k dverám.

„Ahoj Niall.“ bola smutná.  Čierne tepláky s nízkym klinom, červené tričko, vlasy v drdole, môže byť niečo dokonalejšie ?

„Ahoj Sophii.“ podišiel som dnu , zavrel za sebou dvere a podišiel k nej. Keď som bol od nej len pár centimetrov a ruku som naťahoval k jej pásu, aby som si ju k sebe mohol pritiahnuť, z jej očí sa zrazu vykotúľali slzy. Tvár si chytila do dlaní a začala naozaj plakať. Niall rob niečo!

„Pššt, Sophii, to je dobré. Už som tu.“ tuho som ju objímal. Len tak stojac v strede jej bytu mi plakala do bieleho trička a ja som nevedel čo mám robiť. Telo jej oslablo a cítil som ako sa mi doslova topí v náručí. Nechcel som riskovať, že by spadla, aj keď to by som nikdy nedopustil. Vrecko z Nando´s, ktoré si asi ani nevšimla som položil na stolík, zobral som ju na ruky a v náručí preniesol do postele. Ľahol som si a privinul si ju lepšie na hruď. Po pár minútach plaču a vzlykania sa upokojila.

„Máš jej mamu veľmi rada?“ viem, že dievčatá sú citlivejšie, ale že by ju to až tak vzalo? Keby sa stalo niečo napríklad Liamovej matke, tiež by som bol tak na šrot?

„Nie, teda poznám ju a naozaj ju, rovnako ako aj Josha, jej otca, mám veľmi rada. L-len mi prišlo ľúto, že Nicol ma včera potrebovala a ja som jej ani nezavolala a pritom viem presne čo zažívala, strach o rodiča je..“ znovu sa rozplakala.

„Nespravila si nič zlé, viem, že sa cítiš zle, že si sa jej neozvala, ale nebola to tvoja chyba. Nemohla si vedieť, že sa niečo také stalo. Potom si už bola pri nej, a aj keď Nicol nepoznám, som si istý, že sa na teba nehnevá.“ pobozkal som ju do vlasov. Trošku sa ukľudnila, tak som ju ešte silnejšie objal a možno 15 minút sme len tak ležali v spoločnom objatí.

„Mala by som sa vrátiť k učeniu. Zajtra mám ten test a z literatúry neviem ani zaťať.“ vyhrabala sa z nášho objatia, pozrela na stolík a keď tam videla vrecko z Nando´s usmiala sa. Najprv zavítala do kúpeľne, potom do kuchyne. Odtiaľ doniesla džús a nejaké tanieriky. Skontrolovala obsah vrecúška a vytiahla z neho kuracie nugetky.

„Ako to , že si stihol ešte aj nakúpiť?“ čudovala sa.

„Vieš, ja som VIP zákazník, mám black card“ vytiahol som sa „tak mám vždy prednosť.“ zasmiala sa a spoločne sme začali jesť. Chcel som sa brzdiť, ale skutočne som bol hladný. Jedol som však diplomaticky, jednu nugetku jej a dve mne. Dobre no, možno menej diplomaticky. Po spoločnom obede (?) som odniesol taniere a poháre do kuchynky a Sophia sa pustila do učenia. Bola zlatá ako prehadzovala papiermi a zelenou zvýrazňovačkou, ktorá ledva išla, vyznačovala veci, ktoré sa asi na tom jej teste objavia. Videla, že sa nudím tak mi hodila jej notebook. Checkol som TT aj FB, na správy sa mi odpisovať nechcelo a vlastne som ani nechcel. Mám pri sebe moju priateľku, ako super sa to hovorí, a ja budem odpisovať nejakej fanúšičke, ktorá ma miluje? Nefér! Notebook ma po chvíli omrzel a tak som sa radšej pozeral na Sophiu, ako sa drví našich spisovateľov.

„Čo sa tak pozeráš, hmm?“ nenápadnosť? Nepoznám.

„Si krásna.“ červeň sa jej rozliala po lícach. Snažila sa ju zakryť vlasmi, ale nedarilo sa jej to. Niall povedz to už! Vstal som a kráčal priamo k nej. Zobral jej z ruky zošit, pozerala sa mi priamo do očí..

„Sophia, j-ja, musím ti niečo povedať.“

Sophia

Povie, že ma ľúbi? Čo ak hej? Ľúbim ho aj ja?

„Som ešte hladný.“ zabila by som ho. Začala som sa strašne smiať a keby že sa nemám učiť viac než dosť, hodila by som sa na neho. On pokazí každú romantiku. Vyplazila som mu jazyk, zobrala zošit a začítala sa znovu do tej nekonečnej literatúry. Zelená zvýrazňovačka už ledva išla, ale ja som sa tvárila, že to tak má byť.

„Viem o lepšej činnosti ako využiť čas.“ žmurkol na mňa, doslova mi z ruky, dnes už po druhý krát, vytrhol zošit a zvalil sa na mňa. Dlho mi len tak hypnotizoval oči. On naozaj zneužíva tie svoje puky, nie?  Už som to nevydržala, chytila ho okolo krku a pritiahla na svoje pery. Chutili ešte po nugetkách, sa nečudujem. Myslel si, že som si nevšimla ako ich rozdeľoval? Asi vedel, že dnes som dosť smutná a mám toho veľa tak jeho ruka nezašla ani pod lem trička a ani sa nesnažila nič zo mňa vyzliecť. Len tak sme sa vo všetkej početnosti bozkávali. Užívali sme si prítomnosť toho druhého.

„... ták a to je všetkých 20 diel od toho týpa s knírom.“ konečne som sa doučila.

„Áno, týpa s knírom (fúzami), to napíš do testu a o známku máš postarané.“ vyplazila som mu jazyk a zbalila všetky veci do tašky. Medzitým ako sme sa bozkávali a ja som sa učila mi volala Nicol, že mamka sa má dobre a s otcom ostávajú ešte u nej. Večer pôjdu domov a Josh ostane doma minimálne 3 týždne, pokým sa Emily nebude cítiť lepšie. Bolo 6 hodín večer, keď sa Niall pobral na odchod.

„Budeme zajtra spolu?“ uväznil ma vo svojom cukríkovom objatí vo dverách.

„Neviem. Škola, potom práca. Zajtra už nemôžem mať voľno, Johnnymu sa nepáčilo, že dnes neprídem a nie to ešte zajtra.“ mumlala som do jeho ramena.

„Ja si ťa už nejako unesiem.“ zatočil sa so mnou.

„Á Niall.“ začala som sa smiať. Končekmi prstov mi prešiel po lícnej kosti a bradu si pritiahol k sebe. Jemný bozk na rozlúčku je viac než dosť.

„Už idem, dole ma čakajú chalani. Naozaj s nami nechceš ísť na tú večeru?“ spýtal sa už, koľký? 10 krát?

„Nie, som najedená a ešte si musím pozrieť matematiku. Ehm, minule som na nej moc nezahviezdila.“ trapas s dátumom.

„Dobre zlato, keby dačo volaj mi a zajtra sa na skúške drž, ak tam nespomenieš knír máš to v kapse.“ ešte posledné objatie a už ho nebolo. Išla som teda do sprchy a zapla som si telku, nedávali nič zvláštne,  tak som sa začítala do jednej mojej knižky...

 

„Ááááá, som mŕtva,“ pošuchala som si oči a snažila ich rozlepiť. „koľko môže byť hodín?“ šmátrala som po mobile. „Preboháááá!!!“ bolo pol 8 a o trištvrte sa mi začína škola. Na nohách som bola v momente a rýchlo vyberala rozvrh hodín. „Prosím, nech nie je angličtina prvá, prosím.“ vzývala som všetkých svätých. „Do prdele!“ jasné, že bola prvá. Bežala som do kúpeľne, tvár som si iba opláchla, aspoň ma to preberie, zuby 2x šuchla, s make upom som sa samozrejme nezaťažovala, rovnako ako aj s prezliekaním, len som si na seba hodila rifle a na tričko, v ktorom som bola od včerajšieho večera a samozrejme, že som v ňom aj spala, som hodila mikinu. S raňajkami som sa tiež nezdržovala, zobrala jedno jablko do ruky, vak a v rýchlosti zamkla byt. (?) Nečudovala by som sa keby ma dnes aj vykradli, naozaj neviem, či som ho zamkla alebo som sa len snažila. Do školy som nahodila šprint a na vrátnici som bola presne o trištvrte. Fúú stihnem to.

„Slečna!“ zavolala na mňa tá pani na vrátnici.

„Áno?“ nahodila som výraz a´la WTF.

„Nemôžete len tak vstúpiť na pôdu školy. Ste študentka alebo nejaká návšteva?“ porazí ma. Prečo dnes?

„Prepáčte, ale naozaj sa ponáhľam, zaspala som a prvú hodinu mám veľmi dôležitú písomku. Pustite ma, prosím.“ mala som nervy, ale snažila som sa byť slušná. Spraviť si problémy v maturitnom ročníku je zbytočnosť.

„Mňa nezaujíma, že ste zaspali. Potrebujem preukaz, že ste študentkou tejto strednej školy.“ nahnevaná už bola asi aj ona. Krava, ehm. Ááá, v duchu som si myslela svoje, ale pre jej spokojnosť som začala hľadať môj študentský preukaz, ktorý som podotýkam, za tie dva roky čo som tu nevyužila ani raz, dobre, iba pri nejakej zľave v obchode, ale v škole nikdy, a v duchu sa modlila, dnes už po 2x, aby neostal doma na stolíku. Hurááá!

„Nech sa páči.“ už skutočne nahnevaná som jej ním pokývala pred tvárou a keď si porovnala dievča na fotke so mnou, čo sa jej nečudujem, že trvalo tak dlho, dnes som bola ako mátoha, pustila ma naveľa do vlastnej školy. Utekala som o zlom krky do učebne angličtiny. Našťastie tam učiteľka ešte nebola. Čudujem sa, vždy tu stepuje už pred hodinou. Usadila som sa a keď som si vyberala na lavicu pero, vyrútila sa z dverí aj s nejakým bľabotom, že sa ospravedlňuje za meškanie. Myslím, že každý bol len šťastný. Rozdala nám test. Dobre Sophia, teraz si spomeň na všetko čo si sa včera naučila, ták? Čo si včera robila? Plakala Niallovi v náruči? Nie, potom. Snažila sa učiť. Áno a čo sa stalo potom? Niallove jemné pery na mojich, to jeho telo ako sa na mňa vrhlo a.. DOSŤ! Ok, takže týpo s knírom ako sa len volal, a už to mám...

„Tak čo, ako dopadla angličtina?“ volal mi Niall po skúške.

„Nebola to žiadna sláva, zo spomienok si sa mi vynáral ty a nie spisovatelia,“ zasmiala som sa „ale dúfam, že bude najhoršie B.“

„Ako ťa poznám, bude aj A. P-prepáč, ale musím končiť, Paul nás volá na nejakú poradu, ani neviem o čom, furt sa chcú o niečom rozprávať.“ pán spevák.

„To je dobre, ja sa idem pripraviť na ďalšiu hodinu, už nám oznámia termíny maturity.“ vzdychla som si.

„Maturita – formalita, ty si jednička, už naozaj musím, pá, ešte sa ti ozvem.“

„Pá.“ zrušila som a pobrala do ďalšej učebne...

Niall :)

poznáme :D :D

Diskusná téma: England, London, Love 14th

Dátum: 20.06.2012

Vložil: Moni

Titulok: :))

no začalo to smutne, ale potom to bolo veselé :) inak mne nevadia ani smutné časti, veď sem tam treba aj niečo také ;) najviac sa mi páčil ten systém rozdeľovania nugetiek :D ale tak čo keď bol taký hladný :D ... inak ja tak chodím do školy pravidelne :D tak, že nikdy nič nestíham, takže si to viem predstaviť :D a samozrejme, že aj táto časť bola dokonalá :)

Dátum: 19.06.2012

Vložil: Laura

Titulok: :-)

krasna!!!!!!!!!!!!!! :-) ♥

Pridať nový príspevok