Dance in the rain ♥ 15.kapitola :)

17.06.2012 12:34

 

  • Laura:
    Keď prišiel ku mne do izby cítila som vo vnútre lásku, ale i hnev, že mi ublížil. Začal na mňa hovoriť a potom sa rozplakal, nevidela som nikdy tak silného človeka plakať a ešte Zayna, ktorý zvládne všetko. ‚‚Zayne, ja by som sa na tebe nedokázala hnevať, odpúšťam ti.‘‘ povedala som úprimne. ‚‚Ďakujem ti.‘‘ povedal a nahol sa ku mne, chcel ma pobozkať no uhla som mu. ‚‚Zayn, nech ma prosím dva alebo tri dni vydýchnuť, včera si sa ešte bozkával v parku a ja to mám stále v hlave a v srdci, aj keď viem, že to nebola tvoje vina, proste dva dny pauzy nám určíte pomôžu.‘‘ povedala som a usmiala sa naňho. Aj keď viem, že to pre nás oboch je strašné, lebo sa veľmi ľúbime, ale dva dny pauzy mi pomôžu. ‚‚Tak dobre, budem čakať ako len dlho budeš potrebovať.‘‘ povedal a snažil sa pousmiať, aj keď neúspešne. ‚‚No nebudem ťa rušiť, keby niečo tak mi zavolaj.‘‘ povedal mi, chystal sa ku mne, no potom mu došlo. ‚‚Zayn, ďakujem, že si ma pochopil.‘‘ povedala som mu. On sa snažil pousmiať, aj keď neúspešne. Zobral si mikinu do ruky a sklamane odišiel. O chvíľu ku mne prišla mama aj s ocom, sestrou a bratom, rozlúčili sa a povedali, že prídu až budú mať čas, alebo v práci hotové všetko. Odišli. Prišla za mnou aj teta, strýko a Tomáš tiež sa rozlúčili, zobrať Viky s nemocnice si môžu až zajtra. Len ma zaujíma, kto sa o ňu bude starať doma, keď teta má ísť do kúpeľov a strýko musí do práce. Keď odišli prišli za mnou baby aj s chalanmi. Porozprávali sme sa objímali. Keď sa chystali ku odchodu, povedali, že zajtra prídu zasa. Bola som rada, že ma prišli pozrieť. ‚‚Slečna Minner, presúvame vás do inej izby.‘‘ povedala milá a pomerne mladá sestrička, potom prišli dvaja zdravotníci a odviezli ma na posteli do pokoja, v ktorom už niekto bol..bola tam jedna baba a jeden chalan, nevadila mi prítomnosť chalana, ale tak lepšie by bolo so samými babami. Z prvého pohľadu mi prišla spolupacientka strašne milá. ‚‚Slečna Minner, odteraz budete tu na izbe, po vašej pravici je Emma Mason a po lavici Jake Cooper.‘‘ povedala sestri čka a ja som prechádzala pohľadom po Emmě a Jakovi. ‚‚Určíte sa skamarátite.‘‘ dodala sestrička, hneď čo odišla a zavrela dvere, nastalo pätí minútové ticho. ‚‚Ľudia predsa tu nebudeme ticho ako mŕtvoly.‘‘ prehovoril Jake. ‚‚To máš pravdu, tak sa bližšej predstavme, keď spolu tu nejaký ten deň budeme.‘‘ navrhla som. Dali sme sa do debaty, zistili sme toho o sebe veľa, od narodení až po súčasnosť. Niečo máme i spoločného. Skamarátili sme sa a vymenili si mobilné čísla. Za Jakeom prišla návšteva, boli toho jeho rodičia, prišli celí šťastní, že už zajtra ide domov. Aspoň som našla skvelého kamaráta, s ktorým si môžem ísť niekedy n a kávu, alebo iba tak na pokec. Nie je to typ pre môjho vysneného frajera, ale kamarát je to skvelý. Keď aj jeho rodičia odišli, prišla ku nám sestra skontrolovala nás a odišla, poučila nás, že keby sa niečo dialo apod. Každý sme si rozprávali a pri tom hladili do svojho miláčika, ja do svojho iPhonu a Jake a Emma do svojich notebookov. O ôsmej hodine sa mi začalo zívať a tak som sa rozhodla ísť spať po chvíľke som počula aj Emmu s Jakom ísť spať. Usnuli sme. 
    Ráno, keď som vstala bol najvyšší čas sa umyť apod. Sestrička možno o rok alebo dva starší mi pomohla, keď som bola umytá, išli sme na raňajky a potom sme mali vizitu. Jake sa s nami rozlúčili, pobalil si pár vecí a odišiel. ‚‚Čo keby sme dnes poprosili niekoho, nech nás vezme na vychádzku do parku?‘‘ opýtala sa ma Emma. ‚‚Skvelý nápad.‘‘ odpovedala som. Emma zazvonila na sestričku a ta o chvíľu pribehla, Emma jej povedala to čo chcela a sestra súhlasila, poobede ideme na prechádzku do parku, samozrejme so zdravotnými asistenti. Čas rýchlo utekal a ani sme sa nenadali a bolo po obede, prezliekli sme sa a vyrazili sme, kúsok od parku sme si dali pauzu. V parku sme si tiež dali pauzu, sedeli sme len tak n a lavičke a sledovali všetko kolem. ‚‚Aha, tam je môj frajer Zayn.‘‘ zašepkala som Emmě a ukázala jej smerom kde stál Zayn. Pousmiala sa, ale aj mne aj jej úsmev klesol, keď sme videli prichádzať k nemu babu, ktorá ho...pobozkala. ‚‚Čo-čo-čo to má znamenať?‘‘ povedala som celkom hlasite. Zrejme ma počul, lebo sa otočil. Keď ma uvidel rozbehol sa ku nám. ‚‚Mohli by sme odísť prosím.‘‘ povedala som. A sestričky nám pomohli, odišli sme, Zayn stále za nami bežal. Neúspešne, došli mu sily a vzdal to. Prišli sme na izbu a ľahli si do našich postelí. ‚‚Slečna Minner máte tu návštevu, mám ju pustiť ďalej?‘‘ opýtala sa ma sestrička. ‚‚Kto to je?‘ ‘ opýtala som sa jej naspäť. ‚‚Chalan menom Zayn.‘‘ odpovedala. ‚‚Toho nepúšťajte! Už po druhé mi zlomil srdce, nechcem ho vidieť.‘‘ povedala som, sestrička iba prikývla. Odišla. Cez zvyšok dňa za nami prišlo veľa ľudí nás navštíviť. Bola tu aj Claudie a Elise, vyrozprávala som sa s nimi o tom všetkom, oni povedali, že to bude dobré. K večeru sme sedeli za svojimi notebookmi (môj mi priniesla sestra cez deň). Premýšľala som nad tým všetkým, nevšímala som si tweetov ostatných, napísala so ten svoj: 
    ‚‚Už po druhé ma sklamal.‘‘ vypla som twitter aj notebook a ľahla si to isté urobila Emma, rozprávali sme sa o  ;Zaynovi, lebo Emma ho vôbec neznala ani ich skupinu. 

    Zayn:
    Včera, keď som odchádzal od Laury z nemocnice, chcelo sa mi plakať, sadol som si pred nemocnicu a zapálil si cigaretu. O pár minút vychádzali postupne všetci, čakal som na rodičov od Viky, zastavil som ich. ‚‚Prepáčte, že vás otravujem, len mi ide o to, že asi nemáte nikoho na stráženie malej Viky, však?‘‘ ‚‚No to nemáme.‘‘ povedali oba na raz. ‚‚A nechcete aby som ju postrážil a vyzdvihol zajtra z nemocnice, zobral ju do detského centra a ku nám?‘‘ ‚‚A by si bol taký zlatý, budeme ti iba len vďační.‘‘ ‚‚Ja Viky postrážim rád.‘‘ povedal som. Rozlúčil sa s nimi. A zastavil som si taxík a nechal sa odviezť domov. V ečer mi zavolala kamarátka s ktorou som vyrastal, či nechcem sa zajtra stretnúť v parku. Súhlasil som. V parku som čakal, keď prišla zadíval som sa jej do ich krásnych čokoládových očí, naše pery sa spojili. To bolo chybou, v parku bola na vychádzke Laura a všetko toto videla na vlastné oči, snažil som sa ich dobehnúť, ale sily mi nestačili. Išiel som pomaly do kvetinárstva a kúpil jej veľkú kyticu, išiel som ku nej do nemocnice, ale ona mňa nechcela vidieť, ani sa jej nedivím. Kyticu som dal sestričke nech jej ju predá, povedala, ale že jej ju predá až ráno. Podala mi papierik s dlhším textom a žmurkla na mňa. Hneď čo zavrela za sebou dvere prečítal som si to. Stálo tam: ‚‚Ak chceš v idieť svoju drahú Lauru, príď zajtra do parku tam ako dnes, budeme tam na vychádzke.‘‘ Bol som šťastný. Išiel som pre Viky, zaplatil som nejaké poplatky apod. A odišli sme von z nemocnice, išli sme do nášho domu (1D domu) Viky som urobil jedlo a chvíľu sme si hrali, Viky bola unavená a tak som jej rozostlal na mojej posteli, vykúpal som ju , samozrejme opatrne a prezliekol ju do pyžamka, ktoré som dostal v taške s vecami pre Viky. Prečítal som jej rozprávku u ktorej hneď usnula, išiel som sa aj ja umyť a prezliecť do pyžama, rozostlal som si na zemi a sladko som zaspal. 

 

Je tu 15. :) Hope U like it 

Dance in the rain ♥ 15.kapitola :)

Neboli nájdené žiadne príspevky.

Pridať nový príspevok