Dance in the rain ♥ 14.kapitola :)

16.06.2012 10:33

Laura:
Ráno sme so Zaynom vstali pomerne skoro, urobili sme ranú hygienu, obliekli sme sa a zišli po schodoch dole. Bolo osem hodín ráno a všetci boli už hore. Zázrak. Pozdravili sme ich a naraňajkovali sa spoločne s nimi. ‚‚Laura, môžeš potom na chvíľu so mnou, potrebujem sa porozprávať.‘‘ povedala mi teta Jane, neviem prečo, ale mala som zlé tušenie, že sa niečo deje, ale neviem čo, rýchle som doraňajkovala a s tetou sme išli ku mne do izby, posadila som sa na posteľ a teta na stoličku oproti mne. ‚‚Teta čo sa deje?‘‘ opýtala som a cítila som ako sa mi slzy tlačia do očí, už iba s toho zlého tušenia, skrátka som takej povahy, že niekedy ma rozplače čokoľvek a ktokoľvek. ‚‚Vieš moja, popravde povedané, my sme neprišli iba len tak nav&sca ron;tíviť vás, to by sme prišli kedykoľvek, ale potrebujem pomôcť, už som to povedala tvojej mame, aj Anette a tebe tiež, nikto s chalanov to nevie, ani náš Tomáško.‘‘ povedala teta svoj prológ. ‚‚Teta čo sa deje?‘‘ opýtala som sa, keď mi prvá slza ukvapla a brucho ma bolelo ako keby som týždeň bola bez jedla. ‚‚Moja, nie je to pre mňa jednoduché ani hovoriť, ale nebudem tu na svete už dlho, mám rakovinu, doktori nevedia ani poriadne čoho, ale hovorili že čoskoro umriem.‘‘ povedala mi teta, rozplakala sa, zo mňa prúdili pramene slz. ‚‚Teta, to nemôže byť pravda.‘‘ vzlykala som pomedzi moje prúdy slz. ‚‚Bohužiaľ je.‘‘ povedala teta a snažila sa prestať plakať, o to isté som sa pokúšala aj ja. ‚‚No ni e som tu iba kvôli tomu, že chcem byť posledné chvíľky so svojimi najbližšími, ale potrebujem pomôcť s Viktorkou. Chcela som aby vyrastala u toho, koho vždy mala veľmi rada, a to si bola ty, vždy ťa milovala ako sestru, aj keď je maličká má rozum a rozumie ti, možno si to pochytila už včera, ale ona ťa berie ako sestru a ako svoju náhradnú matku. Preto ťa prosím snaž sa ju rozveseliť, snaž sa jej potom zabudnúť na to čo sa stane, a pomoc jej pri škole.‘‘ poprosila ma teta, moje oči boli celé od slz, špirála bola všade a ten vnútorný pocit, že teta tu potom už nebude ma zabíja.. ‚‚Laura STOP! Ty musíš sa odvádzať a robiť Viky život príjemnejším!‘‘ hovorilo mi moje vnútro. Dala som sa do poriadku a aj teta, potom sme zišli d ole, všetci sedeli v kuchyni u stolu a pozerali sa nás. Jediné čo mi docvaklo až po chvíli, že prečo nebude mať Viky strýko, len on bude to mať ťažké a bude musieť chodiť do práce apod. Preto teta chce aby bola Viky tu. Keď sme sedeli iba tak u stolu do hlavy sa mi stlačil nápad, že čo by som mohla dnes robiť s Viky. Pôjdem s ňou na nákupy do nákupného centra. ‚‚Krstná pôjdeš s nami na nákupy či nie?‘‘ opýtala som sa. ‚‚Nie moja, bežte sami.‘‘ povedala mi. ‚‚Zayn a ty pôjdeš s nami?‘‘ opýtala som sa aj jeho. ‚‚Rád moja.‘‘ odpovedal. Nachystala som najprv malú Viky, medzi tým sa nachystal aj Zayn, potom som sa prezliekla aj ja, vlasy som si dala iba do voľného drdola, dnes svietilo slniečko a bolo ta m aj teplo, preto som si vzala aj slnečné okuliare. Vyrazili sme, Zayn naštartoval auto, ja som sedela vzadu s Viky a pozerali sme sa von oknom. Keď sme zastavili pred veľkom nákupnom centre, kde si to veľmi nakupovaní vždy užívam, povedala som si sama pre seba svoj cieľ: ‚‚Rozveseliť Viky a urobiť pre ňu svet krajším.‘‘ Viem aj keď ju to najhoršie ešte čaká, idem jej nakúpiť veci, ktoré bude potrebovať. Brali sme obchod po obchode. Kúpila som jej rôzne topánky, gate, trička, mikiny, svetri, bundy, plavky, slnečné okuliare apod. Mali sme toho veľa, sadli sme si na chvíľu do reštaurácie, kde sme si dali všetci traja džús. Potom sme sa pobrali do parku, Zayn zaparkoval auto pred parkom, mi s Viky sme vystúpili a venovali sme sa prírode, kolem nás behali veveričky a holu by. Viky ich naháňala. Mali sme ju pod dohľadom, boli sme ticho len sme sa smiali a usmievali. ‚‚Ak sa môžem opýtať, čo ste riešili s tetou ráno, lebo keď ste prišli do kuchyne bolo vidno na vás, že ste plakali, niečo sa stáť muselo.‘‘ ‚‚Vieš Zayn, ona to nikomu z chalanov nechce povedať, ani svojmu pätnásť ročnému synovi to povedať nechce. Nepoviem ti to. Prepáč.‘‘ povedala som a zavolala na Viky. Ta za nami pribehla. ‚‚Lala, dala by som si párok v rožku.‘‘ povedala malá Viky. ‚‚Ale samozrejme, idem ti preňho. Zayn postrážiš ju?‘‘ opýtala som sa a on len prikývol. Išla som kúsok do stánku. Videla som dobre na nich. Chlap za pultom sa ma pýtal s čím to chce apod. Odpovedala som mu na všetko, ke ď mi hovoril, že si chvíľku počkám, otočila som sa na Viky a Zayna. ‚‚Čo-čo-čo to má znamenať?‘‘ povedala som si pre seba, keď som uvidela Zayna ako sa tam bozkáva s nejakou babou a Viky iba nesmelo kuká. Začalo mi byť zle, po tele som mala zimomriavky a celá som chvela tím, že mi ublížil človek, ktorého som z celého sveta milovala. ‚‚Ako to môže urobiť a ešte tak aby som ich videla.‘‘ Rýchlo som poďakovala chlapovi u stánku a zaplatila mu, popadla som párok v rožku a utekala pre Viky. ‚‚Viky poď ideme, vidíme, že tu niekto má niečo iné na prácu!‘‘ povedala som cez slzy a utekala som s Viky preč z parku. On bežal za nami, bežala som kam ma nohy niesli, nekukala som pred seba ani vedľa seba, proste som iba bežala a bežala. ‚‚Slečna poz or!‘‘ ‚‚Nie!‘‘ posledné slova čo som počula, potom iba brzdy aut a pak úpadok do bezvedomia. 

Zayn: 
Utekal som za nimi, ale nestačil som im, Laura bola príliš rýchla, ale ja sa nevzdával bežal som ďalej. Počul som ako nejaký chlap ju opomína, že má dať pozor a potom som už počul iba brzdy. ‚‚Niee!‘‘ zakričal som, keď som videl ako Laura aj s Viky vbehli medzi auta, jedno auto ich nabralo, rýchlo som bežal ku nim, zavolal som záchranku. A čakal než príde, bola celkom rýchlo, prišiel pre nich vrtuľník, zavolal som Niallovi, nech to povie ostatným, nech prídu do nemocnice. Nahlásil som adresu nemocnice. ‚‚Mladý pán, ste príslušník rodiny?‘‘ opýtal sa ma jeden z lekárov. ‚‚Bol som s nimi v parku, som frajer Laury.‘‘ povedal som mu a on rozmýšľal či má ma zobrať, alebo nie. Nakoniec ho napadlo, že čo iné robiť. Nasadol som do vrtuľníka a vrtuľník išiel do nemocnice, keď sme pristali lekári spechali dovnútra. ‚‚Sestrička vás vezme na vyšetrenie.‘‘ povedal lekár a sestrička ma viedla niekam ani neviem kam, nič som nevnímal. Myslel som iba na to, ako je na tom Laura a Viky. Som taký hlupák, prečo som sa nechal pobozkať od toho dievčaťa, ktoré sa na mňa vrhlo, ale aj tak Laura mi nikdy neuverí. Snáď budú obidve v poriadku.
 ‚‚Mladý pán ste v poriadku, akurát ste rozrušený chcete pohár vody?‘‘ opýtala sa ma staršia sestrička. ‚‚Áno prosím.‘‘ povedal som jej a ona mi podala pohár vody, odpil som si. ‚‚Prosím zavediete ma tam kde je Viky a Laura?‘& lsquo; opýtal som sa jej. ‚‚Samozrejme, ale dovnútra nesmiete.‘‘ povedala. Zdvihli sme sa a ona ma viedla cez chodby, zastali sme pred nejakým oddelením. ‚‚Bližšie informácie vám podá lekár.‘‘ povedala. ‚‚Ďakujem.‘‘ poďakoval som jej a sadol si na lavičku pred oddelením. Pozeral som len tak do zeme a rozmýšľal, ako to všetko dopadne. ‚‚Zayn.‘‘ počul som ako niekto na mňa volá. Otočil som sa najprv ku dverám oddelenia. Ale nikto odtiaľto nevychádzal. Otočil som sa teda na opačnú stranu. ‚‚Anette, Nialle, Jane..‘‘ povedal som keď som uvidel tri osoby čo stáli skoro pri mne. ‚‚Ako sú na tom?‘‘ opýtala sa ma Anette. ‚‚Neviem, ja som bol na vyšetren&uacut e; a teraz čakám, ale aj tak by mne informácie nepodali.‘‘ povedal som. ‚‚Zayn a čo sa vlastne stalo?‘‘ opýtal sa ma Niall. ‚‚Ja-ja, boli sme na nákupoch potom sme išli do parku a Viky chcela párok v rožku, Laura išla pre nej a povedala mi nech postrážim Viky a tak som strážil Viky, na jednou za mnou prišla nejaká baba, chcela podpis, fotku a pusu na líce, splnil som, ale pri bozku na líce sa otočila a začala ma bozkávať. Laura to uvidela a domyslela si to inak, rozbehla sa s malou Viky na rukách preč a pak sa stalo to..zrazilo ich auto, keď sa dostali do rozprúdenej dopravy na ceste.‘‘ povedal som s plačom v očiach. Všetci traja ma objali. ‚‚Je tu nejaký rodinný príslušník Lau ry Minner?‘‘ opýtal sa doktor, čo vyšiel z veľkých bielych dverí. ‚‚Tu.‘‘ povedala Anette. ‚‚Vy ste..‘‘ ‚‚Sestra.‘‘ povedala An. ‚‚Vaša sestra je našťastie v poriadku, mala šťastie, ale je v kóme.‘‘ povedal doktor. Uľavilo sa mi. ‚‚Môžem ju vidieť?‘‘ opýtala sa Anette. ‚‚Áno, sestra vás tam dovedie.‘‘ povedal doktor. Sestra viedla Anette k Laure. ‚‚Pán doktor, kde leží malá Viktória Pakerson?‘‘ opýtala sa Jane. ‚‚Je na detskom oddelení, to je tu za rohom.‘‘ povedal doktor a Jane išla za Viky. Po pätí minútach vyšla z istých bielych dverí Anette. ‚‚Ako je na tom, ako vyzerá?‘‘ opýtal som sa. ‚‚Ma zlomenú nohu a niečo s rukou, je v kóme.‘‘ povedala s plačom An. ‚‚Láska prečo plačeš?‘‘ opýtal sa An Niall. ‚‚Lebo v kóme môže ležať týždeň mesiac alebo rok.‘‘ povedala s plačom a oprela sa Niallovi o rameno. Za chvíľu pribehla i Jane. ‚‚Ako je na tom Viky?‘‘ opýtala sa Anette, keď si zotrela slzy. ‚‚Viky, našťastie v poriadku, v kóme nie je, má zlomenú iba rúčku, o dva dni ju pustia z nemocnice.‘‘ povedal Jane a snažila sa pousmiať. Celú noc sme strávili v nemocnici. Nemohol som zaspať. Ráno sme boli už o šiestej všetci štyria hore, dali sme si k&aacu te;vu. O ôsmej hodine prišli aj rodičia Laury, prišli aj s jej bratom, a zvyškom rodiny Viky. Chvíľu po nich prišla aj Claudie, ta ale prišla bez Harryho. Prisadla si ku mne z opačnej strany než sedela Anette. Pakersonovi sa odobrali ku Viky, išla s nimi aj Anette s Niallom. My sme tam sedeli iba tak ticho, Anette im všetko povedala po telefóne. Na jednou sa otvorili dvere od toho oddelenia. Bol to ten doktor čo včera. ‚‚Rodičia Laury Minner?‘‘ opýtal sa doktor pohľadom na nich. ‚‚Áno to sme my.‘‘ povedal Laurin ocko Joseph. ‚‚Poďte so mnou.‘‘ povedal im a všetci traja vošli do bielych dverí. Čakám tu už dlho než sa Laura preberie. Rodičia Laury vyšli zo dverí. ‚‚Tak čo? Ako je na tom?‘‘ opýtala sa Clau die. ‚‚Už sa prebrala z kómy, ale bude ešte musieť ostať tu.‘‘ povedala jej mama. ‚‚A môžem ísť za ňou?‘‘ opýtala sa Claudie. ‚‚Áno môžeš.‘‘ povedal Joseph. Claudie išla dnu, po pol hodine prišla naspäť ku nám. ‚‚Zayn, máš prísť ku nej.‘‘ povedala mi Claudie. Zdvihol som sa s lavičky a išiel dnu do veľkých bielych dverí, zaklopal som na dvere od prvej izby. ‚‚Ďalej!‘‘ povedala. Vošiel som dnu do jej izby. Vidieť ju zo zlomenou nohou a rukou v sadre mi trhalo srdce. ‚‚La-La-Laura prepáč mi, aj keď mi neuveríš, tak ta baba sa na mňa vrhla, chcela podpis, fotku a potom pusu na líce a pak sa otočila a..‘‘ rozplakal som sa

 

Som dobrá čo? :D Poprvý raz čo pridvam časť už 3 dni za sebou :D dobréé :D no takže :)dúfam,že sa časť páčila :D ehm kuk na 63 SMH a 12 ELL ;) Hope U like it ;) 

Love ya all :*

Dance in the rain ♥ 14.kapitola :)

Neboli nájdené žiadne príspevky.

Pridať nový príspevok